Daltonizmus: príčiny, typy a život s červeno-zelenou farbosleposťou

Čo je daltonizmus?

Pri daltonizme, teda červeno-zelenej farbosleposti, fungujú svetlocitlivé bunky sietnice pre červenú a zelenú inak ako zvyčajne. Farby človek vidí, ale niektoré odtiene mu splývajú: červená a zelená, oranžová a žltozelená, hnedá a tmavozelená alebo ružová a sivá. Hoci sa hovorí o farbosleposti, väčšina ľudí s touto poruchou nie je k farbám „slepá“ – len niektoré farby rozlišuje horšie.

Ide o zďaleka najčastejšiu poruchu farbocitu. U ľudí severoeurópskeho pôvodu postihuje približne 8 % mužov a 0,5 % žien.

Čo spôsobuje červeno-zelenú farbosleposť?

V sietnici sú tri druhy čapíkov – buniek, ktoré zabezpečujú farebné videnie pri dennom svetle. Každý druh reaguje najsilnejšie na inú časť svetelného spektra: krátke vlnové dĺžky (modrá, „S“), stredné (zelená, „M“) a dlhé (červená, „L“). Mozog ich signály porovnáva a skladá z nich farbu.

Pri daltonizme sú buď červené, alebo zelené čapíky zmenené či chýbajú. Ich krivky citlivosti sa k sebe priblížia, takže mozog dostáva menší rozdiel medzi červeným a zeleným signálom – a obe farby horšie rozlíši.

Typy daltonizmu: protan a deutan

Pri typoch s koncovkou „-anomália“ sú prítomné všetky tri druhy čapíkov, jeden je však posunutý – porucha môže byť ľahká, stredná alebo ťažká. Pri typoch „-anopia“ jeden druh čapíkov úplne chýba. Typické pre protan: červená navyše pôsobí tmavšie, takže červené svetlo na semafore alebo zadné svetlo auta sa zdá slabšie.

Je daltonizmus dedičný?

Vrodená červeno-zelená farbosleposť sa dedí X-viazane recesívne. Gény pre červený a zelený pigment čapíkov ležia na chromozóme X. Muži majú len jeden chromozóm X – ak je gén zmenený, poruchu majú. Ženy majú dva a funkčná kópia zmenenú zvyčajne vyrovná. Preto sú muži postihnutí oveľa častejšie.

• Ak je matka prenášačka, každý syn má 50 % pravdepodobnosť, že bude farboslepý.
• Farboslepý otec odovzdá gén všetkým dcéram (stanú sa prenášačkami), ale žiadnemu synovi.
• Žena je postihnutá len vtedy, ak gén nesú oba jej chromozómy X.

Menej často sa farbocit zmení až počas života – pri ochorení oka alebo zrakového nervu či ako vedľajší účinok liekov. Ak sa vám vnímanie farieb náhle zmení, navštívte očného lekára.

Ako sa daltonizmus testuje

Najznámejším skríningom je Ishiharov test: v obrazci z farebných bodiek sú ukryté čísla a človek s daltonizmom niektoré nevidí alebo prečíta iné číslo. Zadarmo online si ho môžete urobiť tu. Na presnú diagnózu používajú oční lekári aj prístroje ako anomaloskop, ktorý zmeria, aká silná je porucha.

U detí sa porucha často prejaví až v škole – viac v článku farbosleposť u detí.

Dá sa daltonizmus vyliečiť?

Vrodený daltonizmus vyliečiť nemožno a počas života sa nemení. Génové terapie sa skúmajú, dostupné však nie sú. Pomôcky však existujú: okuliare pre farboslepých môžu mnohým ľuďom zvýšiť kontrast medzi červenou a zelenou, normálne farebné videnie však nevrátia.

Život s daltonizmom

• Oblečenie: pomáhajú štítky alebo triedenie šatníka podľa farebných skupín.
• Jedlo: zrelosť ovocia, prepečenie mäsa alebo kečup na hranolčekoch môžu byť oriešok.
• Grafy a kontrolky: žiadajte symboly, vzory alebo popisy namiesto samotnej červenej/zelenej.
• Mobil: iOS aj Android ponúkajú v nastaveniach prístupnosti farebné filtre pre protan a deutan.
• Šoférovanie: semafor možno čítať aj podľa polohy svetla. Vo väčšine krajín farbosleposť nebráni získaniu bežného vodičského oprávnenia; pre profesionálnych vodičov môžu platiť prísnejšie požiadavky – overte si miestne pravidlá.

Niektoré povolania – napríklad pilot, elektrikár alebo niektoré pozície v armáde – môžu vyžadovať normálny farbocit. Ak o nich uvažujete, dajte si farbocit skontrolovať včas.

Chcete vidieť, ako to naozaj vyzerá? Prečítajte si ako vidia farboslepí.